Slovensko je také malé Švajčiarsko, alebo by teda mohlo byť keby sa tu pomaličky, ale isto všetko nerozkrádalo. Alebo je tomu inak a sme taká bohatá krajina, že peniaze, ktoré nám ponúka Európska únia nepotrebujeme? Trenčania pozor, táto systematická rozkrádačka našej krajiny už ovplyvňuje aj nás, či vás nezaujíma prečo už tri roky musíte v Trenčíne preskakovať jamy a vyhýbať sa nedostavaným oblastiam? Prečo vlastne výstavba nového železničného mosta trvá tak dlho?

Poďme od začiatku

Modernizáciu železničnej trate v Trenčíne – Zlatovciach mali zaplatiť peniaze z Európskej Únie, bolo na to vyčlenených 200 miliónov eur, tá ale stanovila jasné podmienky, ktoré musí Slovensko splniť aby dostalo tender. Hlavnou požiadavkou je, aby vyhrala spoločnosť, ktorá ponúkne najnižšiu možnú sumu. Svoje cenové ponuky doručili železniciam štyri spoločnosti. Skanska, ktorá dokáže trať postaviť za 201 miliónov eur, druhá ponuka bola od konzorcia TSS Grade, Bögl a Krýsl a chorvátsky Konstruktor Inžinjering, ktorá stavbu postaví za 245 miliónov eur. Tretia ponuka od konzorcia OHL ŽS, Doprostavu, Váhostavu a Eurovie za 263 miliónov eur. Posledná ponuka bola vo výške 279 miliónov eur od konzorcia Viamont a Strabag. Železnice otvárali obálky s ponukami v roku 2010, podľa stanovených podmienok by mala v tej dobe vyhrať spoločnosť Skanska, tú ale z hry vylúčili bez ďalšieho udania dôvodu. Po námietkach firmy ju Úrad pre verejné obstarávanie vrátil späť, nasledovali žaloby od spoločností a schyľovalo sa až ku zrušeniu súťaže. Napokon padlo rozhodnutie, že vyhodnocovacie začne nanovo. Bolo teda jasné, že súťaž mala vyhrať spoločnosť s najnižšou ponukou, opakujem mala. Dôvod je až absurdný, železnice vylúčili firmu, pretože údajne predložila nepravdivé informácie o dĺžke praxe svojich stavbyvedúcich. Súťaž, teda nakoniec vyhralo konzorcium vedené spoločnosťou TSS Grade so svojimi spoločníkmi a s ponukou o 44 miliónov vyššou.

Prvé schádzanie z trate

Mesiac po podpísaní zmluvy v novembri 2012 vyšli najavo ďalšie umlčané skutočnosti. Jednou z podmienok Európskej únie bola aj referencia na už postavený cestný alebo železničný most dlhší ako 200 metrov. Tieto podmienky spoločnosť TSS Grade nesplnila, a čo je horšie, po už podpísaní kontraktu vyšlo najavo, že firma Bögl a Krýsl, ktorá je spoločníkom firmy TSS Grade, má na svojom “konte“ dve nešťastia zavinené chybnými konštrukciami, pri ktorých zomreli štyria ľudia. A mohla by som pokračovať množstvom iných káuz, čo je ale zbytočné. Stavba sa v roku 2012 začala pod záštitou týchto firiem. Plánované dokončenie stavby bolo na konci roku 2013, to sa ale nesplnilo a posunulo sa na koniec roku 2014, čo sa taktiež nedodržalo. Železnice Slovenskej republiky udávali dôvody ako zvýšená hladina vody a rôzne iné prekážky, najnovšie vyhlásenie je z februára roku 2015, v ktorom sa uvádza, že stavba mosta bude dokončená začiatkom roka 2016. Platby uskutočnené počas výstavby železničnej trate boli zastavené a prešetroval ich Európsky úrad v boji proti podvodom (OLAF). Podľa najnovších informácii, ktoré poskytol primátor mesta Trenčín, Richard Rybníček by sa výstavba mala dokončiť v novembri roku 2016. „Od tretieho mesiaca tohto roku sa na výstavbe trate intenzívne pracuje, do konca apríla 2016 by sa mal otvoriť podjazd Pred Poľom, následne podjazd Vlárska a pravdepodobne už v lete bude otvorený železničný most na skúšobné účely.“

Na čo prišiel OLAF?

Mesto Trenčín sa síce pomaly, ale isto dostáva do starých koľají a obyvateľom sa výrazne zjednoduší život, ale prečo sa výstavba predĺžila takmer o tri roky? Európsky úrad proti podvodom zistil pochybenie v transparentnosti tohto 12 kilometrového úseku a preto Európska únia zastavila dotácie určené na túto výstavbu. Tu sa vynára ďalšia otázka, z čoho je teda financovaný tento úsek? Primátor mesta Trenčín povedal, že momentálne je projekt financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Aký je hlavný dôvod toho, že Brusel peniaze na tento projekt nepreplatil a na aké ďalšie pochybnosti prišiel OLAF nie je známe ani Richardovi Rybníčkovi. Verí, že ak by bol projekt od začiatku viac kontrolovaný, nemuseli by nastať tak závažné komplikácie, ale to už však nie je v jeho rukách a ani v kompetencii mesta Trenčín.

Podotýkam, že mesto Trenčín sa nepodieľa na financovaní výstavby 12 kilometrového železničného úseku Trenčín – Zlatovce, tým pádom nemalo a nemá kompetencie zasahovať do rozhodovania.

Zároveň by som sa chcela poďakovať primátorovi mesta Trenčín, že mi ako študentke objasnil získané informácie, našiel si čas na komunikáciu a prejavil prívetivý prístup.